14.4.2017 - Priznám sa, že nie som fanúšikom objavovania nových miest. Ak je to možné, tak som najradšej doma, kde si obyčajne mám čím vyplniť čas tak, aby som sa ani náhodou nenudil. Lenže teraz som príliš ďaleko od svojich stožiarov, turbíny a všetkého ostatného čo ma baví. A tak, aby ma vo voľnom čase nuda nezožrala, musím občas vyraziť niekam do okolia. Minulú nedeľu sme sa vydali zhruba 150 km smerom na juhozápad do mestečka Nafplion, lebo vraj je tam krásne. Niekoľko desiatok kilometrov pred cieľom ma z driemot prebrali malé dvojlisté vrtuľky. Jedna, dve, a keď sa krajina viac otvorila, boli ich tam stovky. Na pomerne krátkych, maximálne 10 metrových robustných stožiaroch, v zhruba pravidelných odstupoch okolo 50 m, vytvárajúc mriežku. Vrtule mohli mať tak okolo 3 m v priemere, mali krídlový profil, žiadnu možnosť zmeny uhla a skoro všetky stáli. Len pár sa ich pomaly točilo, ale vietor práve fúkal veľmi mierny. Vyzerali staro, niektoré spustnuto, o niektoré sa voľakto stará a mali svieže farby vrátane stožiarov. Neboli pri domoch, ale v citrusových sadoch. Vyzeralo to ako dávny pokus o akúsi veternú farmu.  Nedalo mi to, tak keď som zastavil pri obchodíku vedľa cesty kúpiť si pár čerstvých pomarančov, opýtal som sa majiteľa či tie vrtuľky boli na výrobu elektriny. Odpoveď, akej sa mi dostalo som nečakal.

     Vrtuľky neslúžia na výrobu elektriny, ale sú to jej spotrebiče. A stále fungujú. Ich úlohou je chrániť sady pred prízemnými mrazmi, ktoré sa tu občas môžu vyskytnúť. Majú odfúknuť spodnú vrstvu chladného vzduchu, na miesto ktorého by sa mal dostať teplejší vzduch z vyšších vrstiev nad terénom. Podľa obrázku vľavo to vyzerá tak, že na spoločnej osi s motorom je v zadnej časti umiestnená prevodovka, ktorá má počas chodu vrtule otáčať gondolou. Stroj na vrchu sa jednoducho pomaly točí v osi stožiara a rozháňa vzduch okolo seba a celý rozľahlý systém funguje ako mixér. Výsledkom je premiešanie vrstiev vzduchu a oteplenie tej prízemnej.

     Spomínam si, že u nás pri jarných mrazoch v roku 2016, ktoré napáchali obrovské škody na úrode, sa niektoré sady snažili majitelia ochrániť pomocou vrtuľníkov. Čo je skoro rovnaký princíp, akurát že tieto vrtuľky tu sú nainštalované trvale. Možno by to bolo zaujímavejšie, ak by v čase keď nemusia chrániť, boli schopné energiu vyrábať, ale také ambície tu zrejme nikdy neboli.

     Ale aj bez výroby energie sa mi to zdá ako celkom zaujimavý nápad. Chcel by som vidieť, aký to dokáže urobiť prievan. Asi poriadny, ak to má mať zmysel. Motory vyzerajú na to, že by mohli mať výkon aj do 3-4 kW. Ak pôjdem ešte niekedy okolo, skúsim o tom zistiť viac. Ale už mám akú-takú predstavu, ako raz nenechám zmrznúť moje dve staré marhule! :-)