6.10.2014 - Nedávno sa mi podarilo urobiť niekoľko záberov turbíny, na ktorých ide viac o ich pozadie. Blesky, ktoré prevzali hlavnú úlohu, osvetľovali nočnú oblohu dostatočne na to, aby sa to podarilo aj bez špeciálneho vybavenia. Napriek tomu, že boli ďaleko, resp. vysoko, fotil som ich radšej z bezpečia faradayovej klietky auta. Mám s bleskami osobnú a veľmi nepríjemnú skúsenosť, a dve okrúhle jazvy na pamiatku. Aj keď od tej udalosti uplynulo už viac ako 30 rokov, obrovský rešpekt pred týmto desivým a súčasne nádherným fenoménom mi zostane už asi navždy.

     Predpokladám, že každý, kto postavil trochu vyšší stožiar, či už pre antény, alebo pre veternú turbínu, sa ešte pred jeho stavbou, alebo v horšom prípade hneď pri prvej blížiacej sa búrke s bleskami zamyslel nad tým, čo by sa mohlo stať, keby...

     Nuž čo by sa mohlo stať? Záleží na tom, koľko máme šťastia a kam blesk udrie. Ak zasiahne priamo stožiar, napácha škody aj pri použití všetkých možných dostupných ochrán. Pri kvalitnej ochrane môžu byť škody rádovo nižšie. Pri nekvalitnej sa môžeme rozlúčiť nielen so všetkou elektronikou, ale hrozba je ďaleko vážnejšia. Tie mega Watty energie vybitej v zlomku sekundy sa prejavia tepelne veľmi výrazne. Ale aby vznikli škody pri nedostatočne zabezpečenom stožiari, nemusí doň blesk  udrieť priamo. Celkom postačí, ak to bude neďaleko. Statika a indukcia sa už postarajú o rozdiel potenciálov, prepätie a skazu. Práve v týchto prípadoch kvalitná ochrana môže zabezpečiť prežitie aj citlivejšej elektroniky. Test priamym zásahom určite nechceme, ale treba naň byť radšej pripravený. Máločo je nevyspytateľnejšie ako blesk.

     Prvym stupňom ochrany je kvalitné uzemnenie stožiara, a to najmenej podľa platných noriem. Minimálny odpor zemniča je základ. Čím lepšie sú jeho parametre, tým väčšia je šanca, že všetok bleskový prúd bude zvedený do zeme práve touto cestou a na minimum sa zníži možnosť oddelenia odštiepkov hlavnej vetvy blesku zo stožiara do bezprostredného okolia. Bolo by to znamenie toho, že blesku viac chutila iná cesta, než tá, ktorú sme mu pripravili zvodom a zemničom, prípadne že mala nedostatočnú priepustnosť. Pokiaľ budove nestačí jeden zvod, ale musia byť najmenej v každom rohu (resp. početnosť zvodov súvisí s tvarom pôdorysu a zastavanou plochou), stožiaru postavenému priamo na zemi jeden zvod postačí. Určite blesku ukáže správny smer, a malá vzdialenosť od päty stožiara do reálnej zeme by mala dať istotu, že blesk sa nerozvinie inou cestou. Pokiaľ je stožiar na streche, je k nemu potrebné pristupovať ako k hlavnému zberaču a zvod vetviť do viacerých ciest smerom k rohom budovy a samozrejme zemnenie pripájať podľa možnosti na jeho najspodnejšej časti.

     Pri nekvalitne uzemnenom stožiari sa nedá spoliehať na ochranné pásmo vytvorené stožiarom, ktoré by mal tvoriť kužeľ so 120 stupňovým vrcholom, zhodným s vrcholom stožiara, ani na to, že vysoký stožiar bude na pozemku hlavným zberačom. 

     Ďalším stupňom ochrany je chránenie konkrétnych vedení alebo spotrebičov špeciálnymi zvodičmi bleskového prúdu, indukovaného prepätia, alebo rôznymi napr. zásuvkovými prepäťovými ochranami.

     Vezmime si teraz konkrétnu situáciu - ochranu turbíny na stožiari. Tým, že väčšinou turbínu vystrčíme na samotný vrchol stožiara, je automaticky mimo jeho ochranného pásma. Takže priamy zásah bleskom bude pre ňu takmer s istotou fatálny. A nielen po elektrickej stránke, ale v prípade, že turbínu v búrke brzdíme len elektricky skratovaním alternátora, môže jeho poškodenie pri súčasnom silnom vetre znamenať roztočenie do nekontrolovateľných otáčok a následnú mechanickú deštrukciu (problematiku som spomínal aj v článku Víchica..., a teraz čo?).

     Samozrejme, pri priamom zásahu  sa rozlúčime aj so všetkým ostatným, čo je za turbínou. Počínajúc usmerňovačom, regulátorom, prípadnými inými regulačnými a automatizačnými prvkami a končiac možno aj baterkami. Následky môže zmierniť zvodič bleskového prúdu zapojený na výstupnom vedení z turbíny a umiestnený najlepšie hneď pod stožiarom. Viď obr. vpravo. Použité zvodiče Sealtek umožňujú pripojenie každej z troch fáz vedenia, zatiaľ čo druhá strana varistorov je pripojená na spoločný kvalitný zemný potenciál. Pri priamom zásahu môže zvodič aspoň časť elektroniky zachrániť (možno je to len zbožným prianím). Jeho účinnosť sa ale celkom určite prejaví, ak blesk trafí len tesne vedľa.

     Ešte je tu otázka: zvýši pohyb turbíny možnosť zásahu bleskom? Niektoré pramene uvádzajú, že pohybujúce sa predmety sú pre blesky príťažlivejšie. Možno je to tým, že rozvíria búrkou nabitý vzduch a zmenia jeho potenciál. Točiaca sa turbína bude tiež celkom určite vytvárať elektrický potenciál odlišný od svojho okolia. Či už napätím alternátora, alebo hoci trením krídel o vzduch. Môže sa ľahko stať pozvánkou.

     Moja rada na záver: turbínu pri blízkej búrke odstaviť a ešte lepšie - aj mechanicky zabrzdiť. A ak sa to stíha, tak sa nespoliehať ani na zvodiče a odpojiť čo sa dá (okrem brzdy turbíny :-) ). Veď nevítaných hostí nepozývame ani zo slušnosti, priatelia...